Ľudia už ani nevnímali nové výdobytky techniky. I keď ten posledný si všimol asi každý. Neviem ako to funguje, ale človek sa môže pomocou toho "stroja" preniesť späť. Ja viem, znie to ako sci-fi, ale vážne to funguje.
Tak ma napadlo to vyskúšať. Rozmýšlal som, dinosaury, vznik zeme? Čo je zaujímavejšie? Nie, pre mňa by bolo najzaujímavejšie spoznať toho človeka, čo zachránil môjho dedka vo vojne. Keby to nespravil, nikdy sa nenarodím. Netrvalo to dlho a sedel som v čudnom stroji, no bola to taká skrinka. Nastavil presne dobu a miesto, kde sa to malo stať. Bola vojna, dedko sa stratil a zozadu naňho vybehol nepriateľský vojak. Keby ho zrazu z ničoho nič nezachránil čudný cudzinec, viacej by nežil. A presne tú "scénu" som si chcel pozrieť.
Keď som sa dostal späť, skryl som sa za spadnutý kmeň naozaj mohutného stromu a čakal. Onedlho som naozaj zbadal svojho dedka. Teda v tej dobe ešte ani nepoznal moju terajšiu babku. Aký bol smiešny, s malými fúzikmi. Ani som sa nepohol, nesmel ma predsa zbadať, potom by bolo všetko inak. A koho som si to ešte nevšimol? Toho vojaka, toho čo chcel pripraviť môjho dedka o život. Stále sa k sebe približovali, dedko si ho nevšimol, ale kde je jeho tajný záchranca? Už boli od seba menej ako desať metrov a kde je ten cudzinec? Nepriateľský vojak už už bral pušku a záchranca stále nikde. Nemohol som ďalej čakať. Vybehol som a odsotil dedka. Výstrel a o chvíľku druhý. Ležal som na zemi, dedko stihol zareagovať a zabil nepriateľa. Ale čo je so mnou? Je mi zima, a som mokrý. A špinavý od nejakej červenej tekutiny. Prvý výstrel zasiahol mňa, a až teraz mi to celé došlo. Konečne chápem. Pozrel som sa naposledy na svojho dedka. Dovidenia dedko, dovidenia o 50 rokov.
Komentáre
hm,
Hmm...