Jaslovské Bohunice, 1977

Najväčšia jadrová havária v Československu

Reaktor A-1 v Jaslovských Bohuniciach sa 25. decembra stal prvou jadrovou elektrárňou v Československu, ktorá začala dodávať do siete elektrinu. V druhej polovici 70tych rokov došlo v elektrárni A-1 k dvom závažným haváriám. Druhá skončila čiastočným roztavením paliva, takže po nej reaktor už nikdy nebol vrátený späť do prevádzky.

5. januára 1976 unikol do haly reaktoru vysoko rádioaktívny oxid uhličitý. Príčinou bolo nedostatočné zasunutie palivových článkov. Bol vydaný rozkaz na evakuáciu objektu, ale dvaja zamestnanci sa nezachránili. Utekali k núdzovému východu, ktorý bol zamknutý. Dôvôd: vedenie eletrárne týmto chcelo zabrániť početným krádežiam. Do životného prostredia unikli 4 miliardy Bq (0,1 Curie) rádioaktívneho jódu I-131. Jedenásť kilometrov od elektrárne bola v tráve nameraná hodnota zamorenia céziom Cs-137 okolo 500 Bq/kg, v kukurici presiahlo zamorenie jódom I-131 400 Bq/kg.

Ďalšia závažnejšia nehoda sa stala 22. februára 1977. Členovia obsluhy bez zastavenia prevádzky reaktora menili palivové články a v náhlivosti do reaktoru spustili aj článok upchatý tesniacim silikogélom. Chladiaci plyn nim nemohol prúdiť a preto sa palivový článok začal taviť. Pretavila sa aj stena kanála, v ktorom bol článok zasunutý a nastal únik rádioaktívnej vody. Jej nedostatok spôsobil, že sa začali taviť aj ďalšie palivové články. Nakoniec sa ich roztavila asi štvrtina.

Do okolia uniklo väčšie množstvo rádioaktivity. Množstvo cézia Cs-137 vo vodných rastlinách dosiahlo 67 000 Bq/kg, množstvo stroncia Sr-90 28 000 Bq/kg. Na niektorých miestach rieky Dudváh boli zistené hodnoty radiácie porovnateľné s okolím Černobyľu v dobe evakuácie. Celkovo uniklo 400 Curie rádioaktivity, to je viacej než 100-násobok povoleného limitu pre všetky 4 reaktory za jeden rok.

Čiastočne roztavený reaktor bol ponechaný v stave, akým bol a čakalo sa na vývoj nových technológií, ktoré by umožnili jeho bezpečnú likvidáciu. Medzitým došlo k rozsiahlej korózii reaktoru a bazénov s poškodeným palivom, rakže rádioaktívne látky začali prenikať do životného prostredia. 

V roku 1990 bola v rieke Dudváh zistená kontaminácia prudko jedovatými izotopmi plutónia v množstve až 200 Bq/l. Hygienici doporučili starostom priľahlých obcií, aby na rieky nepúšťali hydinu.

Kontrola v roku 1990 tiež zistila, že v okolí elektrárne dosahuje intenzita radiácie 20-násobku prirodzenej úrovne. Vo vrtoch bola v spodnej vode nájdená veľká koncentrácia rádioaktívneho trítia, až 11 000 000 Bq/l (norma pre pitnú vodu je 700 Bq/l, pre ostatné vody 5000 Bq/l; bolo to teda viacej než 2000 - násobne.